Prvé májové dni priniesli so sebou príjemné slnečné počasie. Náš výskumník Michal Korhel to využil počas svojho terénneho výskumu v Handlovej a vydal sa hľadať stopy pôvodných nemeckých obyvateľov v okolitej kultúrnej krajine. Na túrach ho sprevádzal narátor, ktorý sám pochádza zo zmiešanej rodiny. Zatiaľ čo jeho mama pochádzala z handlovskej nemeckej rodiny, jeho otec prišiel do obce spolu s rodinou ako osídlenec z Maďarska. Vďaka tomu sa Michal dozvedel množstvo informácií nie len o miestnych lesoch, ale zároveň aj o spôsobe života a obrábania pôdy pôvodného obyvateľstva a zmenách, ktoré sa v krajine odohrali po druhej svetovej vojne.
Prvý deň sa začal pod vrchmi Biela skala a Veľký Gríč, ktoré mali pre nemecké obyvateľstvo symbolickú hodnotu. Veľká časť svahov týchto kopcov pred vojnou slúžila ako pasienky pre dobytok. Svedčia o tom nie len zvyšky takzvaných letných maštalí, ale aj aj rôzne ovocné stromy, ktoré sa dnes nachádzajú na okraji lesov alebo dokonca priamo v nich. Stromy ako čerešne, jablone a hrušky pôvodne slúžili na to, aby sa lesná zver držala ďalej od záhrad. Dnes ich kvety a plody pripomínajú nemecké obyvateľstvo Handlovej, ktoré ich tam pred desiatkami rokov zasadilo a po vojne bolo nútene vysídlené. V okolitej krajine je možné na mnohých miestach nájsť hŕby kameňov, ktoré kedysi slúžili ako hranice jednotlivých pozemkov. Tie však boli na základe takzvaných Benešových dekrétov zoštátnené. Keďže však Československý štát a noví osídlenci neboli schopní alebo nechceli využívať túto pôdu rovnako ako Nemci pred nimi, rozhodli sa rozsiahle územia zalesniť. Les postupne prikryl desaťročia a storočia práce pôvodného obyvateľstva.
Časť z toho dnes miestni nadšenci spolu s mojím sprievodcom odkrývajú. Príkladom môže byť prameň Handlovky, rieky tečúcej cez Handlovú. Pred nedávnom sa ho podarilo lokalizovať. Ako stopy (dominantný strom, zvyšky múrov) v jeho okolí naznačujú, nemecké obyvateľstvo o ňom vedelo a pravdepodobne mu slúžil ako cieľ na menšie výlety. Po jeho vyčistení by mal na rovnaký účel slúžiť aj v blízkej budúcnosti.
Druhý deň sa Michal aj so svojím sprievodcom rozhodli vydať sa po stopách nemeckých baníkov, ktorí do handlovských baní dochádzali za prácou z blízkej Jánovej Lehoty (nemecky Drexlerhau). Na ceste do bane sa vraj zastavili a pomodlili pri kríži, ktorý sa tu zachoval dodnes. Po ceste náš výskumník opäť narazil na zvyšky hospodárskej budovy a rôzne ovocné stromy. Aj neďaleké jazero bolo umelo vytvorené nemeckým obyvateľstvom. Po vojne ho však naplno využívali ako obľúbený cieľ výletov aj noví osídlenci. Ako si spomínal môj sprievodca, ako deti tam stavali drevené bory a hrali s nimi na jazere námorné bitky. Pod rozkvitnutou čerešňou na brehu zas v máji sedávali zaľúbené páriky. Dnes jazero pôsobí neupraveným dojmom a v jeho vode by sa určite nechcel nik kúpať.
Svoje putovanie Michal zakončil v Jánovej Lehote. Podobne ako pre Handlovú aj pre Jánovu Lehotu sú typické kamenné domy postavené miestnym nemeckým obyvateľstvom pred druhou svetovou vojnou. Na rozdiel od Handlovej, sa v Jánovej Lehote zachovalo viac dôkazov o nemeckej minulosti obce. Asi najdominantnejším je pomník obyvateľom obce padlým v prvej svetovej vojne, ktorý sa nachádza priamo oproti kostolu.
Chodenie po okolí Handlovej odkrýva množstvo stôp života pôvodného nemeckého obyvateľstva regiónu. Mnohé z nich si však bežný návštevník nevšimne, alebo sa nachádzajú mimo značených chodníkov. Aj preto je Michal vďačný svojmu sprievodcovi, ktorý sa v miestnej krajine vyzná. Prostredníctvom jeho rozprávania a spomienok jednotlivé nájdené stopy a miesta dostali nový význam – bolo možné ich vnímať v kontexte kultúry nemeckého, ale aj nového slovenského obyvateľstva. Preto je chodenie ako také dôležitou pracovnou metódou nášho výskumu.
