Novinky

Osadníci prichádzajúci na tzv. Znovuzískané územia z ostatných častí Poľska alebo zo zahraničia po druhej svetovej vojne si často so sebou privážali len málo. Čo však priniesol každý bola jeho rodinná história. Vrátiť ju opäť na svetlo, a teda do pozornosti dnešnej verejnosti sa v Goleniowe, meste v západnom Pomoransku, snaží náš partnerský projekt “Goleniowske Fotohistohistorie”. Práve svetlo zohráva v projekte kľúčovú úlohu, pretože pracuje so sklenými negatívami, na ktorých sú odfotení prví osadníci povojnového Goleniowa. Niektoré z nich sú klasické portréty a na iných sú zas zachytené dôležité momenty ich každodenného života ako svadby, narodenia potomkov alebo prvé sväté prijímania. Fotil ich prvý povojnový mestský fotograf Marian Dałkiewicz so svojou ženou Zofiou.

Ako vo svojom blogovom príspevku napísala Karolina, fotografie ľudí, ktorých mená nepoznáme, majú charakter duchov a sú spojené s množstvom otázok o ľuďoch na nich. Projekt “Goleniowske Fotohistorie” sa snaží nájdené negatívy nie len uchovať pre budúce generácie, ale zároveň aj hľadá odpovede na tieto otázky. Od 15. do 23. novembra z časti fotografií zorganizoval v spolupráci s našimi výskumníkmi Karolinou a Michalom výstavu pod titulom „Historie przywiezione“ [Importované príbehy]. Tá prezentuje návštevníkom nie len samotné fotografie, ale aj ich autora a čiastočne aj príbehy ľudí, ktorých sa medzi časom podarilo na fotkách rozoznať. Okrem toho ponúka ako jedna z prvých pohľad na povojnovú históriu mesta práve z pohľadu osadníkov. Dôležitým aspektom bola mapa, na ktorej mohli návštevníci označiť odkiaľ ich rodina do Goleniowa po druhej svetovej vojne prišla.

V rámci otvorenia výstavy, mali návštevníci možnosť nechať si urobiť vlastné fotografie technikou, aká bola používaná ešte v povojnovom období. Súčasťou sprievodného programu boli viaceré prezentácie o samotnom projekte alebo portrétovej fotografii ako takej. K slovu sa dostali aj ľudia z fotografií, ktorí rozprávali ako tie obrázky vznikali a čo si z tej doby pamätajú. V poslednom bode programu priblížili miestnemu obecenstvu naši výskumníci Karolina a Michal históriu tzv. Znovuzískaných území a konkrétne aj Goleniowa, a to na základe nemeckých predmetov a objektov, ktoré tam počas svojho výskumu našli.

Začiatkom septembra sa Karin, Karolina a Michal stretli v Greifswalde. Nebolo to obyčajné pracovné stretnutie, pretože ich úlohou bolo pripraviť návrh knihy, ktorá bude hlavným výsledkom nášho projektu. Aj keď vonku boli posledné letné dni, členovia nášho tímu usilovne pracovali a nakoniec premysleli štruktúru celej knihy aj jednotlivých kapitol. Keď príde ten správny čas, prezradíme ďalšie podrobnosti o ich výsledkoch.

To, že sa členovia nášho tímu stretli práve v Greifswalde, nebola náhoda. Mesto v severnom Nemecku je domovom Pomoranského štátneho múzea, kde sa Karin, Karolína a Michal stretávali na svojich pracovných stretnutiach. Múzeum zobrazuje históriu a kultúru Pomoranska, historického regiónu, ktorý je dnes rozdelený nemecko-poľskou hranicou. V našom výskume sa zameriavame na poľskú časť a predmety, ktoré tam museli zanechať ich bývalí nemeckí majitelia. V múzeu v Greifswalde mohli členovia nášho tímu vidieť rôzne predmety, ktoré sa podarilo utekajúcim alebo násilne presídleným Nemcom vziať so sebou. Karin, Karolina a Michal absolvovali prehliadku výstavy Pomoranské dejiny v 20. storočí, ktorú im poskytla Dorota Makrutzki, vedecká pracovníčka Úradu kultúry pre Pomoransko a Východné Brandenbursko. Sú jej za to veľmi vďační a tešia sa na prípadnú budúcu spoluprácu.

fot. Michal Korhel

Karina Hoření sa rozhodla pozrieť si Cestu hrdinov Slovenského národného povstania (SNP), aby preskúmala život Adolfa Hammera, slovenského Nemca zapojeného do povstania. Svoje zážitky zdokumentovala denníkovou formou, pričom sa sústredila na stav súčasnej pamäti ohľadom SNP a úlohy slovenských Nemcov v ňom. Táto jedinečná metóda výskumu Karine umožnila ponoriť sa do miest spojených s SNP a hlbšie pochopiť jeho význam. Počas svojej cesty kládla dôraz na historické a kultúrne aspekty tohto prelomového momentu v dejinách Slovenska.

Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Časopis Kapitál, odporúčaná literatúra pre záujemcov o pešiu turistiku Cestou hrdinov Slovenského národného povstania, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

Augustové číslo časopisu Kapitál prináša článok Kariny Hoření a Michala Korhela s názvom „Hrdinovia alebo obete? Slovenské národné povstanie z pohľadu slovenských Nemcov. Tento článok prezentuje poznatky z ich výskumu na strednom Slovensku v oblasti Hornej Nitry, pričom poukazuje na rôznorodé skúsenosti slovenských Nemcov počas SNP. Kým Karina píše o histórii obce Malinová/Zeche, kde miestni Nemci vytvorili partizánsku skupinu, ktorá sa aktívne zúčastnila SNP, Michal sa venuje neďalekej obci Sklené/Glaserhau, kde na jeseň roku 1944 došlo k najväčšiemu masakru civilného nemecky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku.

Editor čísla, Dominik Želinský, zdôrazňuje dôležitosť uznania mnohonárodnostného charakteru povstania, čo dokazuje aj práca našich výskumníkov. Toto vydanie časopisu Kapitál odporúčame na čítanie záujemcom o pešiu turistiku po Ceste hrdinov SNP alebo o iné dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých môžu nahliadnuť do histórie a kultúry tohto regiónu. Pre všetkých čitateľov je celé aktuálne číslo v slovenčine dostupné aj online.

Úvodná strana časopisu Kapitál, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

V posledný májový deň roku 2024 sme oslávili druhé výročie práce v projekte Spectral Recycling. Náš projekt zahŕňa archívny výskum v národných a miestnych archívoch, ako aj etnografický terénny výskum v troch vybraných regiónoch, a to v Pomoransku v Poľsku, Liberecku v Čechách a na Hornej Nitre na Slovensku. Za prvé dva roky nášho projektu sme úspešne zhromaždili takmer 200 rozhovorov. V nich sú zahrnuté rozhovory urobené metódou oral history, ale aj entografické rozhovory. Strávili sme množstvo hodín v archívoch, kde sme hľadali relevantné dokumenty, rozprávali sme sa s respondentmi, fotili sme veci, ktoré v jednotlivých regiónoch zanechalo nemecky hovoriace obyvateľstvo, a objavovali miesta, ktorým sa venujeme.

Výskum v rámci miestnej komunity

Počas nášho projektu spolupracujeme s miestnymi komunitami a zameriavame sa na minulosť a súčasnosť ich skúseností po presídlení. V tomto smere vynikajú dve kľúčové partnerstvá. V Goleniowe (Gollnow) v Poľsku sme sa zapojili do projektu „Goleniowske fotohistorie“. Po nájdení série fotografických negatívov zobrazujúcich miestnych osadníkov v povojnových desaťročiach sme pomohli rozbehnúť komunitnú iniciatívu. Náš tím pomáhal pri vytváraní metodologického rámca pre etnografické štúdie vrátane rozhovorov a niektorých z nich sa aj aktívne podieľal (rozhovor 1 a rozhovor 2). Taktiež spolupracujeme s Múzeom regiónu Wałcz. PI nášho projektu nielen viedla etnografické rozhovory, ale prispela aj k zostaveniu novej stálej expozície múzea, ktorá sa zameriava na artefakty, ktoré priniesli osadníci. Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou týchto iniciatív, pretože pevne veríme, že etnografický výskum je neodmysliteľne spojený aj so spoločenským angažmá.

Médiálne výstupy

Náš tím udržiava významnú mediálnu prítomnosť a aktívne informuje o našom výskume. Zúčastňujeme sa rozhlasových vysielaní, podcastov a verejných prednášok, čím efektívne oslovujeme širšie publikum, t. j. mimo akademickej obce. Okrem toho PI projektu poskytla niekoľko rozhovorov pre rôzne médiá (odkazy nájdete tu). Tieto rozhovory nasledovali po jej oceneniach – Cene Poľského národného vedeckého centra v humanitných a spoločenských vedách za ukotvenie novej kategórie presídleneckých kultúr [viac informácií: krátke video s anglickými titulkami, podcast na Spotify (v poľštine) a krátky článok].

Verejné prednášky

Náš tím aktívne komunikuje so širším publikom aj mimo médií. Členovia tímu doteraz predniesli celkovo 8 verejných prednášok vo Varšave, Vroclavi, Halle a Prahe. Tieto podujatia sú určené nielen odbornému publiku, ale poskytujú príležitosť zoznámiť sa s témou aj jednotlivcom mimo odborov etnografie a histórie alebo akademickej obce. Účastníci sa môžu podeliť o príbehy týkajúce sa ich rodín a osobných skúseností v kontexte presídlenia. Záujem ukazuje, že téma je stále aktuálna, ale aj to, že tzv. hauntológia nám poskytuje jazyk, ktorý je v diskusiách o tejto téme v jednotlivých krajinách nový. Okrem toho sme 22. mája 2024 mali možnosť prezentovať náš projekt vo Vedeckom centre Poľskej akadémie vied vo Viedni s pozvanými komentátormi z Katedry histórie Viedenskej univerzity, profesorkami Claudiou Kraft a Kerstin von Lingen. Táto prezentácia nám pomohla vylepšiť niektoré aspekty našich metodických otázok. Taktiež sme zorganizovali prvý workshop plánovaný v rámci nášho projektu, ktorý sa konal rovnako vo Viedni (link) 23. mája 2024. Sme radi, že môžeme zdieľať náš výskum a učiť sa od iných výskumníkov – tešíme sa na ďalšie takéto príležitosti v budúcnosti.

Kde čítať o našich výsledkoch?

Ako to už na akademickej pôde býva, prvotné zistenia sme prezentovali ako konferenčné príspevky a články. Pozývame vás dozvedieť sa viac o téme, ktorú skúmame, dozvedieť sa viac o našich konferenčných prezentáciách a plagáte. Taktiež si môžete prečítať 5 článkov dostupných na našej webovej stránke. Môžete sa dozvedieť o redefinovaní nemeckého dedičstva, vrátane zanechaného nábytku a ovocných sadov, čo môže spôsobiť ignorovanie miestnych znalostí a ako sa v priebehu času vyvinula myšlienka „znovuzískania“ bývalých nemeckých krajín. Okrem toho sa s vami delíme o mnohé skúsenosti prostredníctvom blogových príspevkov v jazykoch skúmaných regiónov. K dnešnému dňu sme od marca 2023 zverejnili až 14 príspevkov. Môžete sa v nich dozvedieť o našich terénnych skúsenostiach, dojmoch a čiastkových štúdiách (niektoré príspevky nájdete tu, pripravili ich Karolina, Karina, Michal a Magdaléna). O našich aktivitách vás informujeme v sekcii “novinky”, kde sme zatiaľ pre vás pripravili okolo 100 príspevkov v poľštine a angličtine.

Okrem toho sme pripravili tzv. “pohľadnice” – koncept, ktorý je súčasťou nášho metodologického experimentu. Inšpirovali sme sa podobným prístupom v inom výskume a využili sme ho v spoločnej praxi zameranej na etnografické pohľadnice. Tieto pohľadnice nám uľahčili vytváranie, zdieľanie a porovnávanie materiálov na zdanlivo odlišných miestach skúmaných regiónov. Môžete si ich pozrieť aj vy a dozvedieť sa o ďalších aspektoch nášho projektu!

Pred nami sú ešte tri roky práce a my nezaháľame. O nových aktivitách, plánoch a úspechoch vás budeme priebežne informovať. Zoznam všetkých našich aktivít si môžete pozrieť tu. Nezabudnite nás sledovať na Facebooku, kde vás informujeme o tom, čo robíme, ale tiež zdieľame aj rôzne zaujímavé fakty a informácie o našej výskumnej práci, ľuďoch, s ktorými sa stretávame, a regiónoch, kde pracujeme.

Podcast CEU Review of Books sa prostredníctvom hĺbkových rozhovorov s výskumníkmi, tvorcami politík, novinármi a ďalšími zaoberá otázkami, ktoré majú vplyv na nás všetkých. Tentoraz s moderátorkou podcastu Andreou Talabér diskutovali o objektoch, ktoré tu zostali po vyhnaní a presídlení v pohraničných regiónoch Česka, Poľska a Slovenska, Karolina Ćwiek-Rogalska, Karina Hoření a Michal Korhel. Tieto materiálne pozostatky zahŕňajú rozmanitú škálu predmetov, od tých každodenných, ako sú misky a obrázky, až po väčšie stavby, ako napr. vily a sady, ktoré ostali v krajine. Skúmaním opustených objektov získavame pohľad na historické a kultúrne dopady nútenej migrácie obyvateľstva. Tieto predmety slúžia ako hmatateľné pripomienky životov, ktoré boli narušené a komunít, ktoré prišli o svoje korene, ale aj nových kultúr, ktoré vznikli ako výsledok stretnutí medzi nimi a novými obyvateľmi. Objasňujú tak zložitosť a trvalé následky významných historických udalostí v regióne.  

Odkaz na podcast (v angličtine) nájdete tu.

S radosťou vám oznamujeme, že v časopise Environment & History vyšiel nový článok Michala Korhela.

Zosuv pôdy v Handlovej, meste, ktorému pred druhou svetovou vojnou dominovali Nemci, spôsobil v rokoch 1960 a 1961 značné škody, presťahovanie takmer 1000 ľudí a poškodenie kritickej infraštruktúry. Táto udalosť, ktorá sa odohrala viac ako 15 rokov po vojne, natoľuje otázky o súvislosti medzi prírodnou katastrofou a núteným vysídlením obyvateľov počas vojny a po jej konci. Na základe predchádzajúcich výskumov a rozhovorov s miestnymi obyvateľmi sa Michal Korhel v svojom článku pokúša zobraziť tieto súvislosti ako aj ich dôsledky. Jeho zistenia majú za cieľ objasniť komplexný vzťah medzi historickými udalosťami a ich dlhodobými účinkami na miestne komunity.

Spomínaný článok nájdete na našej stránke a na stránke časopisu Environment & History.