Koncom novembra sa náš výskumník Michal Korhel zúčastnil na výročnom kongrese Association for Slavic, East European, and Eurasian Studies (ASEEES) 2025, ktorý sa konal vo Washingtone, D.C. Spolu s Jakubom Gałęziowskim z Varšavskej univerzity Michal spoluzorganizoval panel s názvom „Forced to Move: Remembering Children’s Displacement and Migration in WWII and Its Aftermath in East-Central Europe“. Vytvorenie tohto panelu malo pre oboch organizátorov mimoriadny význam, keďže im umožnilo spojiť vedcov zaoberajúcich sa spomienkami niektorých z najzraniteľnejších aktérov vojnových a povojnových dejín – detí, ktorých životy formovalo nielen násilie, ale aj neisté ticho, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny.
Panel sa venoval rôznym detským skúsenostiam: preživším Holokaustu v Maďarsku, nemeckým deťom a osídlencom na území dnešného Slovenska, českým deťom z Lidíc a poľským deťom narodeným núteným pracovníkom a vysídleným osobám (DPs). Tieto príbehy spája poznanie, že koniec vojny automaticky neznamenal príchod bezpečia ani stability. Pre mnohé deti prinieslo povojnové obdobie nové formy nátlaku a kontroly, najmä v rámci inštitúcií, ktoré deklarovali konanie v ich najlepšom záujme.
Vo svojom vlastnom príspevku s názvom „Departing from Krickerhau, Arriving to Handlová: Migration in Childhood Memories of German Expellees and Slovak Settlers“ sa Michal zameral na mikrokozmos Handlovej (nem. Krickerhau), komunity výrazne poznačenej presunmi obyvateľstva po roku 1945. Prostredníctvom orálnych historických rozhovorov sledoval kontrastné, no zároveň aj podobné spomienky dvoch skupín detí: nemeckých obyvateľov nútených opustiť svoje domovy len s torzom majetku a slovenských osídlencov, ktorí prichádzali namiesto nich.
Okrem akademického programu mal Michal možnosť spoznať Washington, D.C. aj osobnejšie. Navštívil viaceré významné pamiatky a múzeá, z ktorých každé ponúkalo iný pohľad na americké dejiny a kultúrnu pamäť. Jedným z najzaujímavejších momentov jeho pobytu bola účasť na prehliadke mesta s tematikou duchov v Alexandrii – živej a pôsobivej večernej prechádzke, ktorá dodala návšteve nečakaný naratívny rozmer.
Celkovo kongres ASEEES ponúkol bohatú kombináciu odborných diskusií, nových perspektív a kultúrneho objavovania. Pre Michala to bola príležitosť nielen prezentovať vlastný výskum a učiť sa od kolegov, ale aj vidieť dejiny vysídľovania a pamäti v širšom globálnom kontexte.

V uplynulých dňoch mal Michal Korhel potešenie zúčastniť sa medzinárodnej konferencie „Das ‘Erbe’ – Praktiken und Akteure in grenzüberschreitender Perspektive“, ktorú organizovali Česko-nemecká a Slovensko-nemecká komisia historikov. Podujatie sa konalo 8.–11. októbra v historickom meste Kutná Hora v Česku.
Vo svojom príspevku „Die Geister von Hauerland: Deutsches Erbe der Region Oberes Neutra seit 1945“ Michal predstavil poznatky zo svojho prebiehajúceho výskumu regiónu Hornej Nitry na strednom Slovensku — kedysi prevažne nemecky hovoriacej oblasti, ktorá bola po roku 1945 zásadne poznačená spoločenskými a demografickými premenami. Na základe etnografického terénneho výskumu, orálnej histórie a archívnych prameňov skúmal, ako stopy nemeckého dedičstva pretrvávajú v nejednoznačných, neraz až „prízračných“ formách, čo rezonuje s filozofickým konceptom hauntológie.
Príspevok vyvolal diskusiu o interpretačnom potenciáli hauntológie v historickom výskume, o úlohe lokálnych aktérov pri formovaní kultúr pamäti a o zložitých otázkach viny a zmierenia vo vzťahoch medzi nemeckým obyvateľstvom a povojnovými osídlencami. Michal zároveň získal cenné podnety a odporúčania pre ďalší výskum — vrátane odporúčania na miesto, o ktorom sa povráva, že ho vraj doslova „strašia“ nemeckí duchovia.
Michal ďakuje organizátorom a všetkým účastníkom za obohacujúcu diskusiu, podnetné otázky a inšpiratívne rozhovory počas týchto produktívnych dní v Kutnej Hore.

V máji sa náš výskumník Michal Korhel zúčastnil študentského pochodu z Postoloprt do Žatca na severozápade Česka. Putovanie sa konalo na pamiatku tragických udalostí z konca mája a začiatku júna 1945, keď boli v Postoloprtoch zabité stovky, možno až tisíce nemecky hovoriacich civilistov — vrátane žien a detí.
Počas pochodu účastníci symbolicky niesli mená obetí, aby si vytvorili osobné prepojenie s minulosťou a vrátili individuálnu identitu tým, ktorí zostali v historických záznamoch dlhé desaťročia anonymní.
Trasa kopírovala kľúčové miesta spojené s masakrom a zážitok sprevádzalo niekoľko hlboko emotívnych momentov — vrátane stretnutia s miestnym obyvateľom, ktorého otec patril medzi obete, a zastávok pri pamätníkoch vytvorených aktivistami.
Hoci v niektorých miestnych komunitách naďalej pretrváva mlčanie, iniciatívy zamerané na pamäť — často vedené jednotlivcami mimo regiónu — naďalej zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní povedomia o tejto bolestivej kapitole dejín.
Pochod nebol iba aktom spomienky, ale aj výzvou k historickej zodpovednosti — pokusom pomenovať prehliadané a nevyslovené aspekty minulosti a vrátiť hlas tým, ktorí boli desaťročia umlčiavaní.
V sprievodnom texte Michal reflektuje svoju skúsenosť, zdieľa rozhovory vedené počas pochodu a zasadzuje tieto momenty do širšieho rámca lokálnej kultúry pamäti.
Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Naša spolupráca s Štátnym múzeom Pomoranska v Greifswalde v Nemecku ďalej pokračuje. Po minuloročnom pracovnom stretnutí v múzeu sa tam náš výskumník Michal Korhel nedávno vrátil, aby predstavil výsledky svojej najnovšej práce. Vo svojej prezentácii sa Michal zameral na región Pomoranska, pričom sa venoval téme „nemeckých duchov“, ktorí strašia obyvateľov Goleniowa. Predstavil rôzne príklady nemeckého kultúrneho dedičstva, ktoré sa v meste zachovalo, a ukázal, ako sa miestni obyvatelia dnes s týmto dedičstvom vyrovnávajú. Následná diskusia ponúkla príležitosť porovnať tieto skúsenosti so skúsenosťami iných regiónov postihnutých núteným vysídlením pôvodného obyvateľstva. Touto cestou by sme chceli poďakovať Štátnemu múzeu Pomoranska – a najmä Dorote Makrutzki – za milé pozvanie a podporu.