Przejdź do treści

Cieľ projektu

Prízraky sú často prezentované ako duchovia mŕtvych, ktorí prenasledujú živých. Čo keby sme ich však chápali ako hmotné pozostatky, ktoré vynášajú na svetlo prehliadanú minulosť a umožňujú nám uchopiť skúsenosť inakosti? Takýto prístup navrhujeme vo výskume vysídlenia (displacement) na územiach najskôr obývaných jednou kultúrou, ale v dôsledku nútenej migrácie osídlených inou kultúrou.

Vysídlenie zahŕňa vyhnanie (expulsion) a presídlenie (resettlement). Zatiaľ čo prvý proces je dobre preskúmaný, veľa z toho druhého zostáva preskúmané len čiastočne: to sa týka najmä skúsenosti osadníkov s vecami, ktoré zanechali predchádzajúci obyvatelia. Tieto veci pritom fungujú ako “prízraky“ predchádzajúcej kultúry a nútia osadníkov interagovať s prítomnosťou plnou “prízrakov” vyhnaných. Na základe archívneho a terénneho výskumu v troch regiónoch slovanskej strednej Európy, kde aj napriek snahám o ich odstránenie ostali stopy predchádzajúcich nemeckých kultúr, definujeme situáciu po vysídlení (post-displacement) ako formu posmrtného života.

Vďaka hauntológii ako navrhovanému výskumnému rámcu a zavedením kategórie recyklácie vytvárame nový prístup vo výskume regiónov zasiahnutých vysídlením obyvateľstva. Hauntológia nám umožňuje ukázať, ako je prítomnosť preniknutá minulosťou. Prostredníctvom toho nám umožňuje zaoberať sa nevyriešenými otázkami a stáva sa nástrojom na skúmanie nevysvetliteľných javov. Recyklácia je mechanizmus toho, ako osadníci do svojho života opätovne zavádzali veci zanechané vyhnaným obyvateľstvom.

Náš prístup prináša nový pohľad na každodenný život v regiónoch zasiahnutých vysídlením obyvateľstva tým, že poskytuje diferencovanejšie a ucelenejšie chápanie procesov nútenej migrácie a ich neustálej reinterpretácie v rôznych politických a ideologických režimoch. Prostredníctvom pochopenia toho, čím sa stávajú veci v situácii po vysídlení a aké sú postoje ľudí k týmto veciam, predstavuje náš projekt ukážkovú štúdiu toho, čo sa môžeme zo skúseností zo strednej Európy dozvedieť o vzniku nových kultúr.

Novinky

Michal Korhel na výročnom kongrese ASEEES vo Washingtone, D.C.

Koncom novembra sa náš výskumník Michal Korhel zúčastnil na výročnom kongrese Association for Slavic, East European, and Eurasian Studies (ASEEES) 2025, ktorý sa konal vo Washingtone, D.C. Spolu s Jakubom Gałęziowskim z Varšavskej univerzity Michal spoluzorganizoval panel s názvom „Forced to Move: Remembering Children’s Displacement and Migration in WWII and Its Aftermath in East-Central Europe“. Vytvorenie tohto panelu malo pre oboch organizátorov mimoriadny význam, keďže im umožnilo spojiť vedcov zaoberajúcich sa spomienkami niektorých z najzraniteľnejších aktérov vojnových a povojnových dejín – detí, ktorých životy formovalo nielen násilie, ale aj neisté ticho, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny.
Panel sa venoval rôznym detským skúsenostiam: preživším Holokaustu v Maďarsku, nemeckým deťom a osídlencom na území dnešného Slovenska, českým deťom z Lidíc a poľským deťom narodeným núteným pracovníkom a vysídleným osobám (DPs). Tieto príbehy spája poznanie, že koniec vojny automaticky neznamenal príchod bezpečia ani stability. Pre mnohé deti prinieslo povojnové obdobie nové formy nátlaku a kontroly, najmä v rámci inštitúcií, ktoré deklarovali konanie v ich najlepšom záujme.
Vo svojom vlastnom príspevku s názvom „Departing from Krickerhau, Arriving to Handlová: Migration in Childhood Memories of German Expellees and Slovak Settlers“ sa Michal zameral na mikrokozmos Handlovej (nem. Krickerhau), komunity výrazne poznačenej presunmi obyvateľstva po roku 1945. Prostredníctvom orálnych historických rozhovorov sledoval kontrastné, no zároveň aj podobné spomienky dvoch skupín detí: nemeckých obyvateľov nútených opustiť svoje domovy len s torzom majetku a slovenských osídlencov, ktorí prichádzali namiesto nich.
Okrem akademického programu mal Michal možnosť spoznať Washington, D.C. aj osobnejšie. Navštívil viaceré významné pamiatky a múzeá, z ktorých každé ponúkalo iný pohľad na americké dejiny a kultúrnu pamäť. Jedným z najzaujímavejších momentov jeho pobytu bola účasť na prehliadke mesta s tematikou duchov v Alexandrii – živej a pôsobivej večernej prechádzke, ktorá dodala návšteve nečakaný naratívny rozmer.
Celkovo kongres ASEEES ponúkol bohatú kombináciu odborných diskusií, nových perspektív a kultúrneho objavovania. Pre Michala to bola príležitosť nielen prezentovať vlastný výskum a učiť sa od kolegov, ale aj vidieť dejiny vysídľovania a pamäti v širšom globálnom kontexte.

Michal Korhel na medzinárodnej konferencii v Kutnej Hore

V uplynulých dňoch mal Michal Korhel potešenie zúčastniť sa medzinárodnej konferencie „Das ‘Erbe’ – Praktiken und Akteure in grenzüberschreitender Perspektive“, ktorú organizovali Česko-nemecká a Slovensko-nemecká komisia historikov. Podujatie sa konalo 8.–11. októbra v historickom meste Kutná Hora v Česku.
Vo svojom príspevku „Die Geister von Hauerland: Deutsches Erbe der Region Oberes Neutra seit 1945“ Michal predstavil poznatky zo svojho prebiehajúceho výskumu regiónu Hornej Nitry na strednom Slovensku — kedysi prevažne nemecky hovoriacej oblasti, ktorá bola po roku 1945 zásadne poznačená spoločenskými a demografickými premenami. Na základe etnografického terénneho výskumu, orálnej histórie a archívnych prameňov skúmal, ako stopy nemeckého dedičstva pretrvávajú v nejednoznačných, neraz až „prízračných“ formách, čo rezonuje s filozofickým konceptom hauntológie.
Príspevok vyvolal diskusiu o interpretačnom potenciáli hauntológie v historickom výskume, o úlohe lokálnych aktérov pri formovaní kultúr pamäti a o zložitých otázkach viny a zmierenia vo vzťahoch medzi nemeckým obyvateľstvom a povojnovými osídlencami. Michal zároveň získal cenné podnety a odporúčania pre ďalší výskum — vrátane odporúčania na miesto, o ktorom sa povráva, že ho vraj doslova „strašia“ nemeckí duchovia.
Michal ďakuje organizátorom a všetkým účastníkom za obohacujúcu diskusiu, podnetné otázky a inšpiratívne rozhovory počas týchto produktívnych dní v Kutnej Hore.

Nový blogový príspevok (v slovenčine). Putovanie s duchmi. Študentský pochod Postoloprty – Žatec

V máji sa náš výskumník Michal Korhel zúčastnil študentského pochodu z Postoloprt do Žatca na severozápade Česka. Putovanie sa konalo na pamiatku tragických udalostí z konca mája a začiatku júna 1945, keď boli v Postoloprtoch zabité stovky, možno až tisíce nemecky hovoriacich civilistov — vrátane žien a detí.
Počas pochodu účastníci symbolicky niesli mená obetí, aby si vytvorili osobné prepojenie s minulosťou a vrátili individuálnu identitu tým, ktorí zostali v historických záznamoch dlhé desaťročia anonymní.
Trasa kopírovala kľúčové miesta spojené s masakrom a zážitok sprevádzalo niekoľko hlboko emotívnych momentov — vrátane stretnutia s miestnym obyvateľom, ktorého otec patril medzi obete, a zastávok pri pamätníkoch vytvorených aktivistami.
Hoci v niektorých miestnych komunitách naďalej pretrváva mlčanie, iniciatívy zamerané na pamäť — často vedené jednotlivcami mimo regiónu — naďalej zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní povedomia o tejto bolestivej kapitole dejín.
Pochod nebol iba aktom spomienky, ale aj výzvou k historickej zodpovednosti — pokusom pomenovať prehliadané a nevyslovené aspekty minulosti a vrátiť hlas tým, ktorí boli desaťročia umlčiavaní.
V sprievodnom texte Michal reflektuje svoju skúsenosť, zdieľa rozhovory vedené počas pochodu a zasadzuje tieto momenty do širšieho rámca lokálnej kultúry pamäti.
Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Prezentácia v Štátnom múzeu Pomoranska

Naša spolupráca s Štátnym múzeom Pomoranska v Greifswalde v Nemecku ďalej pokračuje. Po minuloročnom pracovnom stretnutí v múzeu sa tam náš výskumník Michal Korhel nedávno vrátil, aby predstavil výsledky svojej najnovšej práce. Vo svojej prezentácii sa Michal zameral na región Pomoranska, pričom sa venoval téme „nemeckých duchov“, ktorí strašia obyvateľov Goleniowa. Predstavil rôzne príklady nemeckého kultúrneho dedičstva, ktoré sa v meste zachovalo, a ukázal, ako sa miestni obyvatelia dnes s týmto dedičstvom vyrovnávajú. Následná diskusia ponúkla príležitosť porovnať tieto skúsenosti so skúsenosťami iných regiónov postihnutých núteným vysídlením pôvodného obyvateľstva. Touto cestou by sme chceli poďakovať Štátnemu múzeu Pomoranska – a najmä Dorote Makrutzki – za milé pozvanie a podporu.