Pred niekoľkými dňami vyšiel nášmu výskumníkovi Michalovi Korhelovi komentár v slovenských novinách DenníkN pod titulom „Aj Slovensko má svoje Sudety“. V článku Michal vysvetľuje, že hoci Slovensko nemalo „Sudety“ v historickom zmysle ako Česko, existujú tu regióny, ktoré ich pripomínajú aspoň metaforicky.

V Česku Sudety predstavujú nielen geografické územie, ale aj symbol historickej traumy spojenej s nemeckou menšinou, druhou svetovou vojnou a povojnovým vysídlením. Zároveň dnes znamenajú aj periférne a ekonomicky slabšie oblasti.

Na Slovensku síce žila významná nemecká menšina, no v porovnaním s českými Nemcami nebola tak politicky ani územne súdržná. Napriek tomu aj tu po roku 1945 došlo k vysídleniu a prerušeniu historickej kontinuity, ktoré však v rámci slovenskej verejnosti zostalo menej reflektované.

Michal poukazuje aj na to, že niektoré slovenské regióny, ako napríklad Gemer či Novohrad, dnes vykazujú podobné znaky periférnosti ako české pohraničie – ekonomický útlm, odchod obyvateľstva a odstup od centra. Zároveň kritizuje zjednodušené stereotypy, ktoré tieto oblasti vykresľujú ako bez identity, a zdôrazňuje, že aj tu vznikajú nové formy lokálneho života a vzťahu k miestu.

Pojem „slovenské Sudety“ preto slúži skôr ako metafora, ktorou Michal upozorňuje na zanedbanú pamäť, regionálne nerovnosti a spôsob, akým centrum vníma perifériu.

Koncom marca sa v priestoroch Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Berlíne uskutočnil tematický večer venovaný projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026. Podujatie, ktoré organizoval Slovenský inštitút v Berlíne v spolupráci s Deutsches Kulturforum östliches Europa, ponúklo pestrý program zameraný na dejiny, kultúrnu pamäť a súčasné interpretácie mesta a regiónu.

Program večera bol rozdelený do viacerých tematických blokov. Osobitná pozornosť bola venovaná židovskému dedičstvu, pričom história trenčianskej synagógy bola predstavená v širšom kontexte dejín židovskej komunity na Slovensku. Silný osobný rozmer prinieslo vystúpenie Evy Umlauf, ktorá sa podelila o svoje spomienky na detstvo v Trenčíne a skúsenosť prežitia holokaustu. Literárna časť večera predstavila súčasnú tvorbu spätú s mestom, zatiaľ čo hudobný sprievod doplnil atmosféru podujatia a podčiarkol jeho multikulturálny rozmer.

Historický blok večera sa následne zameral na slovensko-nemecké kultúrne dedičstvo v regióne. V jeho rámci predstavil náš výskumník Michal Korhel problematiku nemeckého osídlenia v oblasti tzv. Hauerlandu, a to na príklade mesta Handlová a jeho okolia. Prezentácia vychádzala z Michalovho terénneho výskumu a sústredila sa na stopy nemeckého dedičstva v regióne, ako aj na súčasné formy pripomínania a reinterpretácie nemeckej prítomnosti. V svojom príspevku Michal poukázal na ambivalentný charakter tohto dedičstva, ktoré sa pohybuje medzi historickou kontinuitou a diskontinuitou spôsobenou povojnovými udalosťami. Na záver prezentácie zdôraznil, že nemecké dedičstvo nemožno vnímať výlučne ako uzavretú kapitolu dejín, ale ako dynamický prvok súčasnosti.

Na prezentácii Michal ďalej diskutoval s Brunhilde Reitmeier-Zwick, spolkovou predsedníčkou združenia Karpatských Nemcov v Nemecku, s ktorou otvorili širšie otázky zachovania kultúrneho dedičstva, identity a medzigeneračného prenosu pamäti v kontexte karpatskonemeckej komunity. Diskusia poukázala na význam dialógu medzi historickým výskumom a perspektívou samotných nositeľov tejto tradície.

Koncom novembra sa náš výskumník Michal Korhel zúčastnil na výročnom kongrese Association for Slavic, East European, and Eurasian Studies (ASEEES) 2025, ktorý sa konal vo Washingtone, D.C. Spolu s Jakubom Gałęziowskim z Varšavskej univerzity Michal spoluzorganizoval panel s názvom „Forced to Move: Remembering Children’s Displacement and Migration in WWII and Its Aftermath in East-Central Europe“. Vytvorenie tohto panelu malo pre oboch organizátorov mimoriadny význam, keďže im umožnilo spojiť vedcov zaoberajúcich sa spomienkami niektorých z najzraniteľnejších aktérov vojnových a povojnových dejín – detí, ktorých životy formovalo nielen násilie, ale aj neisté ticho, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny.
Panel sa venoval rôznym detským skúsenostiam: preživším Holokaustu v Maďarsku, nemeckým deťom a osídlencom na území dnešného Slovenska, českým deťom z Lidíc a poľským deťom narodeným núteným pracovníkom a vysídleným osobám (DPs). Tieto príbehy spája poznanie, že koniec vojny automaticky neznamenal príchod bezpečia ani stability. Pre mnohé deti prinieslo povojnové obdobie nové formy nátlaku a kontroly, najmä v rámci inštitúcií, ktoré deklarovali konanie v ich najlepšom záujme.
Vo svojom vlastnom príspevku s názvom „Departing from Krickerhau, Arriving to Handlová: Migration in Childhood Memories of German Expellees and Slovak Settlers“ sa Michal zameral na mikrokozmos Handlovej (nem. Krickerhau), komunity výrazne poznačenej presunmi obyvateľstva po roku 1945. Prostredníctvom orálnych historických rozhovorov sledoval kontrastné, no zároveň aj podobné spomienky dvoch skupín detí: nemeckých obyvateľov nútených opustiť svoje domovy len s torzom majetku a slovenských osídlencov, ktorí prichádzali namiesto nich.
Okrem akademického programu mal Michal možnosť spoznať Washington, D.C. aj osobnejšie. Navštívil viaceré významné pamiatky a múzeá, z ktorých každé ponúkalo iný pohľad na americké dejiny a kultúrnu pamäť. Jedným z najzaujímavejších momentov jeho pobytu bola účasť na prehliadke mesta s tematikou duchov v Alexandrii – živej a pôsobivej večernej prechádzke, ktorá dodala návšteve nečakaný naratívny rozmer.
Celkovo kongres ASEEES ponúkol bohatú kombináciu odborných diskusií, nových perspektív a kultúrneho objavovania. Pre Michala to bola príležitosť nielen prezentovať vlastný výskum a učiť sa od kolegov, ale aj vidieť dejiny vysídľovania a pamäti v širšom globálnom kontexte.

V uplynulých dňoch mal Michal Korhel potešenie zúčastniť sa medzinárodnej konferencie „Das ‘Erbe’ – Praktiken und Akteure in grenzüberschreitender Perspektive“, ktorú organizovali Česko-nemecká a Slovensko-nemecká komisia historikov. Podujatie sa konalo 8.–11. októbra v historickom meste Kutná Hora v Česku.
Vo svojom príspevku „Die Geister von Hauerland: Deutsches Erbe der Region Oberes Neutra seit 1945“ Michal predstavil poznatky zo svojho prebiehajúceho výskumu regiónu Hornej Nitry na strednom Slovensku — kedysi prevažne nemecky hovoriacej oblasti, ktorá bola po roku 1945 zásadne poznačená spoločenskými a demografickými premenami. Na základe etnografického terénneho výskumu, orálnej histórie a archívnych prameňov skúmal, ako stopy nemeckého dedičstva pretrvávajú v nejednoznačných, neraz až „prízračných“ formách, čo rezonuje s filozofickým konceptom hauntológie.
Príspevok vyvolal diskusiu o interpretačnom potenciáli hauntológie v historickom výskume, o úlohe lokálnych aktérov pri formovaní kultúr pamäti a o zložitých otázkach viny a zmierenia vo vzťahoch medzi nemeckým obyvateľstvom a povojnovými osídlencami. Michal zároveň získal cenné podnety a odporúčania pre ďalší výskum — vrátane odporúčania na miesto, o ktorom sa povráva, že ho vraj doslova „strašia“ nemeckí duchovia.
Michal ďakuje organizátorom a všetkým účastníkom za obohacujúcu diskusiu, podnetné otázky a inšpiratívne rozhovory počas týchto produktívnych dní v Kutnej Hore.