Prízraky sú často prezentované ako duchovia mŕtvych, ktorí prenasledujú živých. Čo keby sme ich však chápali ako hmotné pozostatky, ktoré vynášajú na svetlo prehliadanú minulosť a umožňujú nám uchopiť skúsenosť inakosti? Takýto prístup navrhujeme vo výskume vysídlenia (displacement) na územiach najskôr obývaných jednou kultúrou, ale v dôsledku nútenej migrácie osídlených inou kultúrou.

Vysídlenie zahŕňa vyhnanie (expulsion) a presídlenie (resettlement). Zatiaľ čo prvý proces je dobre preskúmaný, veľa z toho druhého zostáva preskúmané len čiastočne: to sa týka najmä skúsenosti osadníkov s vecami, ktoré zanechali predchádzajúci obyvatelia. Tieto veci pritom fungujú ako “prízraky“ predchádzajúcej kultúry a nútia osadníkov interagovať s prítomnosťou plnou “prízrakov” vyhnaných. Na základe archívneho a terénneho výskumu v troch regiónoch slovanskej strednej Európy, kde aj napriek snahám o ich odstránenie ostali stopy predchádzajúcich nemeckých kultúr, definujeme situáciu po vysídlení (post-displacement) ako formu posmrtného života.

Vďaka hauntológii ako navrhovanému výskumnému rámcu a zavedením kategórie recyklácie vytvárame nový prístup vo výskume regiónov zasiahnutých vysídlením obyvateľstva. Hauntológia nám umožňuje ukázať, ako je prítomnosť preniknutá minulosťou. Prostredníctvom toho nám umožňuje zaoberať sa nevyriešenými otázkami a stáva sa nástrojom na skúmanie nevysvetliteľných javov. Recyklácia je mechanizmus toho, ako osadníci do svojho života opätovne zavádzali veci zanechané vyhnaným obyvateľstvom.

Náš prístup prináša nový pohľad na každodenný život v regiónoch zasiahnutých vysídlením obyvateľstva tým, že poskytuje diferencovanejšie a ucelenejšie chápanie procesov nútenej migrácie a ich neustálej reinterpretácie v rôznych politických a ideologických režimoch. Prostredníctvom pochopenia toho, čím sa stávajú veci v situácii po vysídlení a aké sú postoje ľudí k týmto veciam, predstavuje náš projekt ukážkovú štúdiu toho, čo sa môžeme zo skúseností zo strednej Európy dozvedieť o vzniku nových kultúr.