Osadníci prichádzajúci na tzv. Znovuzískané územia z ostatných častí Poľska alebo zo zahraničia po druhej svetovej vojne si často so sebou privážali len málo. Čo však priniesol každý bola jeho rodinná história. Vrátiť ju opäť na svetlo, a teda do pozornosti dnešnej verejnosti sa v Goleniowe, meste v západnom Pomoransku, snaží náš partnerský projekt “Goleniowske Fotohistohistorie”. Práve svetlo zohráva v projekte kľúčovú úlohu, pretože pracuje so sklenými negatívami, na ktorých sú odfotení prví osadníci povojnového Goleniowa. Niektoré z nich sú klasické portréty a na iných sú zas zachytené dôležité momenty ich každodenného života ako svadby, narodenia potomkov alebo prvé sväté prijímania. Fotil ich prvý povojnový mestský fotograf Marian Dałkiewicz so svojou ženou Zofiou.

Ako vo svojom blogovom príspevku napísala Karolina, fotografie ľudí, ktorých mená nepoznáme, majú charakter duchov a sú spojené s množstvom otázok o ľuďoch na nich. Projekt “Goleniowske Fotohistorie” sa snaží nájdené negatívy nie len uchovať pre budúce generácie, ale zároveň aj hľadá odpovede na tieto otázky. Od 15. do 23. novembra z časti fotografií zorganizoval v spolupráci s našimi výskumníkmi Karolinou a Michalom výstavu pod titulom „Historie przywiezione“ [Importované príbehy]. Tá prezentuje návštevníkom nie len samotné fotografie, ale aj ich autora a čiastočne aj príbehy ľudí, ktorých sa medzi časom podarilo na fotkách rozoznať. Okrem toho ponúka ako jedna z prvých pohľad na povojnovú históriu mesta práve z pohľadu osadníkov. Dôležitým aspektom bola mapa, na ktorej mohli návštevníci označiť odkiaľ ich rodina do Goleniowa po druhej svetovej vojne prišla.

V rámci otvorenia výstavy, mali návštevníci možnosť nechať si urobiť vlastné fotografie technikou, aká bola používaná ešte v povojnovom období. Súčasťou sprievodného programu boli viaceré prezentácie o samotnom projekte alebo portrétovej fotografii ako takej. K slovu sa dostali aj ľudia z fotografií, ktorí rozprávali ako tie obrázky vznikali a čo si z tej doby pamätajú. V poslednom bode programu priblížili miestnemu obecenstvu naši výskumníci Karolina a Michal históriu tzv. Znovuzískaných území a konkrétne aj Goleniowa, a to na základe nemeckých predmetov a objektov, ktoré tam počas svojho výskumu našli.

Začiatkom septembra sa Karin, Karolina a Michal stretli v Greifswalde. Nebolo to obyčajné pracovné stretnutie, pretože ich úlohou bolo pripraviť návrh knihy, ktorá bude hlavným výsledkom nášho projektu. Aj keď vonku boli posledné letné dni, členovia nášho tímu usilovne pracovali a nakoniec premysleli štruktúru celej knihy aj jednotlivých kapitol. Keď príde ten správny čas, prezradíme ďalšie podrobnosti o ich výsledkoch.

To, že sa členovia nášho tímu stretli práve v Greifswalde, nebola náhoda. Mesto v severnom Nemecku je domovom Pomoranského štátneho múzea, kde sa Karin, Karolína a Michal stretávali na svojich pracovných stretnutiach. Múzeum zobrazuje históriu a kultúru Pomoranska, historického regiónu, ktorý je dnes rozdelený nemecko-poľskou hranicou. V našom výskume sa zameriavame na poľskú časť a predmety, ktoré tam museli zanechať ich bývalí nemeckí majitelia. V múzeu v Greifswalde mohli členovia nášho tímu vidieť rôzne predmety, ktoré sa podarilo utekajúcim alebo násilne presídleným Nemcom vziať so sebou. Karin, Karolina a Michal absolvovali prehliadku výstavy Pomoranské dejiny v 20. storočí, ktorú im poskytla Dorota Makrutzki, vedecká pracovníčka Úradu kultúry pre Pomoransko a Východné Brandenbursko. Sú jej za to veľmi vďační a tešia sa na prípadnú budúcu spoluprácu.

fot. Michal Korhel

Karina Hoření sa rozhodla pozrieť si Cestu hrdinov Slovenského národného povstania (SNP), aby preskúmala život Adolfa Hammera, slovenského Nemca zapojeného do povstania. Svoje zážitky zdokumentovala denníkovou formou, pričom sa sústredila na stav súčasnej pamäti ohľadom SNP a úlohy slovenských Nemcov v ňom. Táto jedinečná metóda výskumu Karine umožnila ponoriť sa do miest spojených s SNP a hlbšie pochopiť jeho význam. Počas svojej cesty kládla dôraz na historické a kultúrne aspekty tohto prelomového momentu v dejinách Slovenska.

Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Časopis Kapitál, odporúčaná literatúra pre záujemcov o pešiu turistiku Cestou hrdinov Slovenského národného povstania, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

Augustové číslo časopisu Kapitál prináša článok Kariny Hoření a Michala Korhela s názvom „Hrdinovia alebo obete? Slovenské národné povstanie z pohľadu slovenských Nemcov. Tento článok prezentuje poznatky z ich výskumu na strednom Slovensku v oblasti Hornej Nitry, pričom poukazuje na rôznorodé skúsenosti slovenských Nemcov počas SNP. Kým Karina píše o histórii obce Malinová/Zeche, kde miestni Nemci vytvorili partizánsku skupinu, ktorá sa aktívne zúčastnila SNP, Michal sa venuje neďalekej obci Sklené/Glaserhau, kde na jeseň roku 1944 došlo k najväčšiemu masakru civilného nemecky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku.

Editor čísla, Dominik Želinský, zdôrazňuje dôležitosť uznania mnohonárodnostného charakteru povstania, čo dokazuje aj práca našich výskumníkov. Toto vydanie časopisu Kapitál odporúčame na čítanie záujemcom o pešiu turistiku po Ceste hrdinov SNP alebo o iné dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých môžu nahliadnuť do histórie a kultúry tohto regiónu. Pre všetkých čitateľov je celé aktuálne číslo v slovenčine dostupné aj online.

Úvodná strana časopisu Kapitál, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku