Novinky

Naša spolupráca s Štátnym múzeom Pomoranska v Greifswalde v Nemecku ďalej pokračuje. Po minuloročnom pracovnom stretnutí v múzeu sa tam náš výskumník Michal Korhel nedávno vrátil, aby predstavil výsledky svojej najnovšej práce. Vo svojej prezentácii sa Michal zameral na región Pomoranska, pričom sa venoval téme „nemeckých duchov“, ktorí strašia obyvateľov Goleniowa. Predstavil rôzne príklady nemeckého kultúrneho dedičstva, ktoré sa v meste zachovalo, a ukázal, ako sa miestni obyvatelia dnes s týmto dedičstvom vyrovnávajú. Následná diskusia ponúkla príležitosť porovnať tieto skúsenosti so skúsenosťami iných regiónov postihnutých núteným vysídlením pôvodného obyvateľstva. Touto cestou by sme chceli poďakovať Štátnemu múzeu Pomoranska – a najmä Dorote Makrutzki – za milé pozvanie a podporu.

V regióne Hauerlandu síce dominovalo nemecké obyvateľstvo, no nachádzali sa tam aj prevažne slovenské obce. Preto je možné rozdeliť tamojšie nemecké osídlenie na viacero oblastí. Náš výskumník Michal Korhel robil doteraz svoj terénny výskum v okolí Handlovej. Prednedávnom však zavítal aj do Nitrianskeho Pravna a okolitých obcí, kde bol konfrontovaný s realitou, ktorú z predošlého výskumu nepoznal – nemecké dedičstvo je tam súčasťou verejného priestoru.

Počas druhej svetovej vojny existoval v tejto oblasti silný protifašistický odboj. Kládli ho miestni komunisticky založení Nemci (predovšetkým z obce Malinová), ktorí bojovali ako partizáni v Slovenskom národnom povstaní (SNP) a po ňom. Ich pamiatku dnes v Malinovej pripomína pomník v centre obce. Neďaleko sa nachádza aj „partizánsky“ bunker, v ktorom sa však partizáni pravdepodobne nikdy neskrývali. Slúžil skôr ako úkryt pre miestne civilné obyvateľstvo. Keďže bol relatívne blízko obce, po vojne z neho vzniklo spomienkové miesto. Dvakrát do roka tam chodia miestni a pripomínajú si pamiatku odporu voči fašizmu.

Pamiatka SNP dominuje aj centru Nitrianskeho Pravna. Tej však konkuruje pomník obyvateľom obce padlým v prvej svetovej vojne s výhradne nemeckými nápismi. Hneď za ním sa nachádza múzeum miestnej nemeckej kultúry. Ďalšie nemecké nápisy je možné nájsť v kostoloch, či už priamo v Nitrianskom Pravne alebo okolitých obciach ako Malinová a Tužina. Michal samozrejme navštívil aj miestne cintoríny, kde našiel množstvo nemeckých náhrobných kameňov, ale aj pomníky pripomínajúce nemecké obyvateľstvo regiónu.

Všadeprítomné zvyšky nemeckého dedičstva v Nitrianskom Pravne a okolí však miestnym zároveň pripomínajú povojnové obdobie, keď bol Nemcom skonfiškovaný majetok a dostali ho Slováci prichádzajúci z okolitých dedín, ale aj Maďarska, Poľska, Rumunska alebo Podkarpatskej Rusi. Skoro v každom z rozhovorov, ktoré Michal počas svojho pobytu v tejto oblasti viedol, mu bolo naznačené, že sa na povojnové majetkové vysporiadanie dodnes nezabudlo a že má stále určitý vplyv na spolunažívanie miestneho obyvateľstva.

Prvé májové dni priniesli so sebou príjemné slnečné počasie. Náš výskumník Michal Korhel to využil počas svojho terénneho výskumu v Handlovej a vydal sa hľadať stopy pôvodných nemeckých obyvateľov v okolitej kultúrnej krajine. Na túrach ho sprevádzal narátor, ktorý sám pochádza zo zmiešanej rodiny. Zatiaľ čo jeho mama pochádzala z handlovskej nemeckej rodiny, jeho otec prišiel do obce spolu s rodinou ako osídlenec z Maďarska. Vďaka tomu sa Michal dozvedel množstvo informácií nie len o miestnych lesoch, ale zároveň aj o spôsobe života a obrábania pôdy pôvodného obyvateľstva a zmenách, ktoré sa v krajine odohrali po druhej svetovej vojne.

Prvý deň sa začal pod vrchmi Biela skala a Veľký Gríč, ktoré mali pre nemecké obyvateľstvo symbolickú hodnotu. Veľká časť svahov týchto kopcov pred vojnou slúžila ako pasienky pre dobytok. Svedčia o tom nie len zvyšky takzvaných letných maštalí, ale aj aj rôzne ovocné stromy, ktoré sa dnes nachádzajú na okraji lesov alebo dokonca priamo v nich. Stromy ako čerešne, jablone a hrušky pôvodne slúžili na to, aby sa lesná zver držala ďalej od záhrad. Dnes ich kvety a plody pripomínajú nemecké obyvateľstvo Handlovej, ktoré ich tam pred desiatkami rokov zasadilo a po vojne bolo nútene vysídlené. V okolitej krajine je možné na mnohých miestach nájsť hŕby kameňov, ktoré kedysi slúžili ako hranice jednotlivých pozemkov. Tie však boli na základe takzvaných Benešových dekrétov zoštátnené. Keďže však Československý štát a noví osídlenci neboli schopní alebo nechceli využívať túto pôdu rovnako ako Nemci pred nimi, rozhodli sa rozsiahle územia zalesniť. Les postupne prikryl desaťročia a storočia práce pôvodného obyvateľstva.

Časť z toho dnes miestni nadšenci spolu s mojím sprievodcom odkrývajú. Príkladom môže byť prameň Handlovky, rieky tečúcej cez Handlovú. Pred nedávnom sa ho podarilo lokalizovať. Ako stopy (dominantný strom, zvyšky múrov) v jeho okolí naznačujú, nemecké obyvateľstvo o ňom vedelo a pravdepodobne mu slúžil ako cieľ na menšie výlety. Po jeho vyčistení by mal na rovnaký účel slúžiť aj v blízkej budúcnosti.

Druhý deň sa Michal aj so svojím sprievodcom rozhodli vydať sa po stopách nemeckých baníkov, ktorí do handlovských baní dochádzali za prácou z blízkej Jánovej Lehoty (nemecky Drexlerhau). Na ceste do bane sa vraj zastavili a pomodlili pri kríži, ktorý sa tu zachoval dodnes. Po ceste náš výskumník opäť narazil na zvyšky hospodárskej budovy a rôzne ovocné stromy. Aj neďaleké jazero bolo umelo vytvorené nemeckým obyvateľstvom. Po vojne ho však naplno využívali ako obľúbený cieľ výletov aj noví osídlenci. Ako si spomínal môj sprievodca, ako deti tam stavali drevené bory a hrali s nimi na jazere námorné bitky. Pod rozkvitnutou čerešňou na brehu zas v máji sedávali zaľúbené páriky. Dnes jazero pôsobí neupraveným dojmom a v jeho vode by sa určite nechcel nik kúpať.

Svoje putovanie Michal zakončil v Jánovej Lehote. Podobne ako pre Handlovú aj pre Jánovu Lehotu sú typické kamenné domy postavené miestnym nemeckým obyvateľstvom pred druhou svetovou vojnou. Na rozdiel od Handlovej, sa v Jánovej Lehote zachovalo viac dôkazov o nemeckej minulosti obce. Asi najdominantnejším je pomník obyvateľom obce padlým v prvej svetovej vojne, ktorý sa nachádza priamo oproti kostolu.

Chodenie po okolí Handlovej odkrýva množstvo stôp života pôvodného nemeckého obyvateľstva regiónu. Mnohé z nich si však bežný návštevník nevšimne, alebo sa nachádzajú mimo značených chodníkov. Aj preto je Michal vďačný svojmu sprievodcovi, ktorý sa v miestnej krajine vyzná. Prostredníctvom jeho rozprávania a spomienok jednotlivé nájdené stopy a miesta dostali nový význam – bolo možné ich vnímať v kontexte kultúry nemeckého, ale aj nového slovenského obyvateľstva. Preto je chodenie ako také dôležitou pracovnou metódou nášho výskumu.

V marci náš tím privítal Mgr. Terezu Juhászovú, doktorantku na Karlovej univerzite v Prahe a na Univerzite v Regensburgu, aby v rámci nášho interného seminára predstavila svoj aktuálny výskum k mikrohistórii východoslovenského mesta Medzev v 20. storočí.

Na základe práce s archívnymi materiálmi, rozhovormi oral history, ako aj dobovou tlačou Tereza skúma vo svojej dizertačnej práci dynamiku a vzťahy v rámci miestnej mnohonárodnej komunity postihnutej druhou svetovou vojnou. Spochybňuje tým naratív, ktorý zdôrazňuje dôležitosť národných kategórií definovaných československým štátom. Naopak, Tereza z perspektívy bottom-up vyzdvihuje schopnosť jednotlivcov na lokálnej úrovni, a zároveň v nových politických a spoločenských podmienkach, konať ako historickí aktéri.

Keďže obyvateľstvo Medzeva bolo do konca 2. svetovej vojny prevažne nemecké, členov nášho tímu zaujal najmä Terezin výskum povojnových reálií v meste. To sa ukázalo aj počas rozsiahlej diskusie po jej prezentácii. Tereze želáme úspešnú obhajobu dizertačnej práce a tešíme sa na prípadnú budúcu spoluprácu

Dájú sa štátna politika voči deťom a ich skúsenosti analyzovať pomocou hauntológie? Michal Korhel sa o to pokúša vo svojom blogovom príspevku na príklade česko-nemeckých detí v Československu po druhej svetovej vojne. Keďže ich národná identita bola nejednoznačná, tieto deti sa po vojne stali výzvou pre československé úrady, ktoré sa snažili vytvoriť národnostne homogénny štát Čechov a Slovákov. Z hauntologického hľadiska možno česko-nemecké deti vnímať ako deti posadnuté nemeckými duchmi. Než sa mohli stať plnohodnotnými členmi českej spoločnosti, museli štátne orgány týchto duchov zbaviť.

Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Osadníci prichádzajúci na tzv. Znovuzískané územia z ostatných častí Poľska alebo zo zahraničia po druhej svetovej vojne si často so sebou privážali len málo. Čo však priniesol každý bola jeho rodinná história. Vrátiť ju opäť na svetlo, a teda do pozornosti dnešnej verejnosti sa v Goleniowe, meste v západnom Pomoransku, snaží náš partnerský projekt “Goleniowske Fotohistohistorie”. Práve svetlo zohráva v projekte kľúčovú úlohu, pretože pracuje so sklenými negatívami, na ktorých sú odfotení prví osadníci povojnového Goleniowa. Niektoré z nich sú klasické portréty a na iných sú zas zachytené dôležité momenty ich každodenného života ako svadby, narodenia potomkov alebo prvé sväté prijímania. Fotil ich prvý povojnový mestský fotograf Marian Dałkiewicz so svojou ženou Zofiou.

Ako vo svojom blogovom príspevku napísala Karolina, fotografie ľudí, ktorých mená nepoznáme, majú charakter duchov a sú spojené s množstvom otázok o ľuďoch na nich. Projekt “Goleniowske Fotohistorie” sa snaží nájdené negatívy nie len uchovať pre budúce generácie, ale zároveň aj hľadá odpovede na tieto otázky. Od 15. do 23. novembra z časti fotografií zorganizoval v spolupráci s našimi výskumníkmi Karolinou a Michalom výstavu pod titulom „Historie przywiezione“ [Importované príbehy]. Tá prezentuje návštevníkom nie len samotné fotografie, ale aj ich autora a čiastočne aj príbehy ľudí, ktorých sa medzi časom podarilo na fotkách rozoznať. Okrem toho ponúka ako jedna z prvých pohľad na povojnovú históriu mesta práve z pohľadu osadníkov. Dôležitým aspektom bola mapa, na ktorej mohli návštevníci označiť odkiaľ ich rodina do Goleniowa po druhej svetovej vojne prišla.

V rámci otvorenia výstavy, mali návštevníci možnosť nechať si urobiť vlastné fotografie technikou, aká bola používaná ešte v povojnovom období. Súčasťou sprievodného programu boli viaceré prezentácie o samotnom projekte alebo portrétovej fotografii ako takej. K slovu sa dostali aj ľudia z fotografií, ktorí rozprávali ako tie obrázky vznikali a čo si z tej doby pamätajú. V poslednom bode programu priblížili miestnemu obecenstvu naši výskumníci Karolina a Michal históriu tzv. Znovuzískaných území a konkrétne aj Goleniowa, a to na základe nemeckých predmetov a objektov, ktoré tam počas svojho výskumu našli.

Začiatkom septembra sa Karin, Karolina a Michal stretli v Greifswalde. Nebolo to obyčajné pracovné stretnutie, pretože ich úlohou bolo pripraviť návrh knihy, ktorá bude hlavným výsledkom nášho projektu. Aj keď vonku boli posledné letné dni, členovia nášho tímu usilovne pracovali a nakoniec premysleli štruktúru celej knihy aj jednotlivých kapitol. Keď príde ten správny čas, prezradíme ďalšie podrobnosti o ich výsledkoch.

To, že sa členovia nášho tímu stretli práve v Greifswalde, nebola náhoda. Mesto v severnom Nemecku je domovom Pomoranského štátneho múzea, kde sa Karin, Karolína a Michal stretávali na svojich pracovných stretnutiach. Múzeum zobrazuje históriu a kultúru Pomoranska, historického regiónu, ktorý je dnes rozdelený nemecko-poľskou hranicou. V našom výskume sa zameriavame na poľskú časť a predmety, ktoré tam museli zanechať ich bývalí nemeckí majitelia. V múzeu v Greifswalde mohli členovia nášho tímu vidieť rôzne predmety, ktoré sa podarilo utekajúcim alebo násilne presídleným Nemcom vziať so sebou. Karin, Karolina a Michal absolvovali prehliadku výstavy Pomoranské dejiny v 20. storočí, ktorú im poskytla Dorota Makrutzki, vedecká pracovníčka Úradu kultúry pre Pomoransko a Východné Brandenbursko. Sú jej za to veľmi vďační a tešia sa na prípadnú budúcu spoluprácu.

fot. Michal Korhel

Karina Hoření sa rozhodla pozrieť si Cestu hrdinov Slovenského národného povstania (SNP), aby preskúmala život Adolfa Hammera, slovenského Nemca zapojeného do povstania. Svoje zážitky zdokumentovala denníkovou formou, pričom sa sústredila na stav súčasnej pamäti ohľadom SNP a úlohy slovenských Nemcov v ňom. Táto jedinečná metóda výskumu Karine umožnila ponoriť sa do miest spojených s SNP a hlbšie pochopiť jeho význam. Počas svojej cesty kládla dôraz na historické a kultúrne aspekty tohto prelomového momentu v dejinách Slovenska.

Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Časopis Kapitál, odporúčaná literatúra pre záujemcov o pešiu turistiku Cestou hrdinov Slovenského národného povstania, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

Augustové číslo časopisu Kapitál prináša článok Kariny Hoření a Michala Korhela s názvom „Hrdinovia alebo obete? Slovenské národné povstanie z pohľadu slovenských Nemcov. Tento článok prezentuje poznatky z ich výskumu na strednom Slovensku v oblasti Hornej Nitry, pričom poukazuje na rôznorodé skúsenosti slovenských Nemcov počas SNP. Kým Karina píše o histórii obce Malinová/Zeche, kde miestni Nemci vytvorili partizánsku skupinu, ktorá sa aktívne zúčastnila SNP, Michal sa venuje neďalekej obci Sklené/Glaserhau, kde na jeseň roku 1944 došlo k najväčšiemu masakru civilného nemecky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku.

Editor čísla, Dominik Želinský, zdôrazňuje dôležitosť uznania mnohonárodnostného charakteru povstania, čo dokazuje aj práca našich výskumníkov. Toto vydanie časopisu Kapitál odporúčame na čítanie záujemcom o pešiu turistiku po Ceste hrdinov SNP alebo o iné dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých môžu nahliadnuť do histórie a kultúry tohto regiónu. Pre všetkých čitateľov je celé aktuálne číslo v slovenčine dostupné aj online.

Úvodná strana časopisu Kapitál, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

V posledný májový deň roku 2024 sme oslávili druhé výročie práce v projekte Spectral Recycling. Náš projekt zahŕňa archívny výskum v národných a miestnych archívoch, ako aj etnografický terénny výskum v troch vybraných regiónoch, a to v Pomoransku v Poľsku, Liberecku v Čechách a na Hornej Nitre na Slovensku. Za prvé dva roky nášho projektu sme úspešne zhromaždili takmer 200 rozhovorov. V nich sú zahrnuté rozhovory urobené metódou oral history, ale aj entografické rozhovory. Strávili sme množstvo hodín v archívoch, kde sme hľadali relevantné dokumenty, rozprávali sme sa s respondentmi, fotili sme veci, ktoré v jednotlivých regiónoch zanechalo nemecky hovoriace obyvateľstvo, a objavovali miesta, ktorým sa venujeme.

Výskum v rámci miestnej komunity

Počas nášho projektu spolupracujeme s miestnymi komunitami a zameriavame sa na minulosť a súčasnosť ich skúseností po presídlení. V tomto smere vynikajú dve kľúčové partnerstvá. V Goleniowe (Gollnow) v Poľsku sme sa zapojili do projektu „Goleniowske fotohistorie“. Po nájdení série fotografických negatívov zobrazujúcich miestnych osadníkov v povojnových desaťročiach sme pomohli rozbehnúť komunitnú iniciatívu. Náš tím pomáhal pri vytváraní metodologického rámca pre etnografické štúdie vrátane rozhovorov a niektorých z nich sa aj aktívne podieľal (rozhovor 1 a rozhovor 2). Taktiež spolupracujeme s Múzeom regiónu Wałcz. PI nášho projektu nielen viedla etnografické rozhovory, ale prispela aj k zostaveniu novej stálej expozície múzea, ktorá sa zameriava na artefakty, ktoré priniesli osadníci. Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou týchto iniciatív, pretože pevne veríme, že etnografický výskum je neodmysliteľne spojený aj so spoločenským angažmá.

Médiálne výstupy

Náš tím udržiava významnú mediálnu prítomnosť a aktívne informuje o našom výskume. Zúčastňujeme sa rozhlasových vysielaní, podcastov a verejných prednášok, čím efektívne oslovujeme širšie publikum, t. j. mimo akademickej obce. Okrem toho PI projektu poskytla niekoľko rozhovorov pre rôzne médiá (odkazy nájdete tu). Tieto rozhovory nasledovali po jej oceneniach – Cene Poľského národného vedeckého centra v humanitných a spoločenských vedách za ukotvenie novej kategórie presídleneckých kultúr [viac informácií: krátke video s anglickými titulkami, podcast na Spotify (v poľštine) a krátky článok].

Verejné prednášky

Náš tím aktívne komunikuje so širším publikom aj mimo médií. Členovia tímu doteraz predniesli celkovo 8 verejných prednášok vo Varšave, Vroclavi, Halle a Prahe. Tieto podujatia sú určené nielen odbornému publiku, ale poskytujú príležitosť zoznámiť sa s témou aj jednotlivcom mimo odborov etnografie a histórie alebo akademickej obce. Účastníci sa môžu podeliť o príbehy týkajúce sa ich rodín a osobných skúseností v kontexte presídlenia. Záujem ukazuje, že téma je stále aktuálna, ale aj to, že tzv. hauntológia nám poskytuje jazyk, ktorý je v diskusiách o tejto téme v jednotlivých krajinách nový. Okrem toho sme 22. mája 2024 mali možnosť prezentovať náš projekt vo Vedeckom centre Poľskej akadémie vied vo Viedni s pozvanými komentátormi z Katedry histórie Viedenskej univerzity, profesorkami Claudiou Kraft a Kerstin von Lingen. Táto prezentácia nám pomohla vylepšiť niektoré aspekty našich metodických otázok. Taktiež sme zorganizovali prvý workshop plánovaný v rámci nášho projektu, ktorý sa konal rovnako vo Viedni (link) 23. mája 2024. Sme radi, že môžeme zdieľať náš výskum a učiť sa od iných výskumníkov – tešíme sa na ďalšie takéto príležitosti v budúcnosti.

Kde čítať o našich výsledkoch?

Ako to už na akademickej pôde býva, prvotné zistenia sme prezentovali ako konferenčné príspevky a články. Pozývame vás dozvedieť sa viac o téme, ktorú skúmame, dozvedieť sa viac o našich konferenčných prezentáciách a plagáte. Taktiež si môžete prečítať 5 článkov dostupných na našej webovej stránke. Môžete sa dozvedieť o redefinovaní nemeckého dedičstva, vrátane zanechaného nábytku a ovocných sadov, čo môže spôsobiť ignorovanie miestnych znalostí a ako sa v priebehu času vyvinula myšlienka „znovuzískania“ bývalých nemeckých krajín. Okrem toho sa s vami delíme o mnohé skúsenosti prostredníctvom blogových príspevkov v jazykoch skúmaných regiónov. K dnešnému dňu sme od marca 2023 zverejnili až 14 príspevkov. Môžete sa v nich dozvedieť o našich terénnych skúsenostiach, dojmoch a čiastkových štúdiách (niektoré príspevky nájdete tu, pripravili ich Karolina, Karina, Michal a Magdaléna). O našich aktivitách vás informujeme v sekcii “novinky”, kde sme zatiaľ pre vás pripravili okolo 100 príspevkov v poľštine a angličtine.

Okrem toho sme pripravili tzv. “pohľadnice” – koncept, ktorý je súčasťou nášho metodologického experimentu. Inšpirovali sme sa podobným prístupom v inom výskume a využili sme ho v spoločnej praxi zameranej na etnografické pohľadnice. Tieto pohľadnice nám uľahčili vytváranie, zdieľanie a porovnávanie materiálov na zdanlivo odlišných miestach skúmaných regiónov. Môžete si ich pozrieť aj vy a dozvedieť sa o ďalších aspektoch nášho projektu!

Pred nami sú ešte tri roky práce a my nezaháľame. O nových aktivitách, plánoch a úspechoch vás budeme priebežne informovať. Zoznam všetkých našich aktivít si môžete pozrieť tu. Nezabudnite nás sledovať na Facebooku, kde vás informujeme o tom, čo robíme, ale tiež zdieľame aj rôzne zaujímavé fakty a informácie o našej výskumnej práci, ľuďoch, s ktorými sa stretávame, a regiónoch, kde pracujeme.