Novinky

Karina Hoření sa rozhodla pozrieť si Cestu hrdinov Slovenského národného povstania (SNP), aby preskúmala život Adolfa Hammera, slovenského Nemca zapojeného do povstania. Svoje zážitky zdokumentovala denníkovou formou, pričom sa sústredila na stav súčasnej pamäti ohľadom SNP a úlohy slovenských Nemcov v ňom. Táto jedinečná metóda výskumu Karine umožnila ponoriť sa do miest spojených s SNP a hlbšie pochopiť jeho význam. Počas svojej cesty kládla dôraz na historické a kultúrne aspekty tohto prelomového momentu v dejinách Slovenska.

Odkaz na blogový príspevok nájdete tu.

Časopis Kapitál, odporúčaná literatúra pre záujemcov o pešiu turistiku Cestou hrdinov Slovenského národného povstania, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

Augustové číslo časopisu Kapitál prináša článok Kariny Hoření a Michala Korhela s názvom „Hrdinovia alebo obete? Slovenské národné povstanie z pohľadu slovenských Nemcov. Tento článok prezentuje poznatky z ich výskumu na strednom Slovensku v oblasti Hornej Nitry, pričom poukazuje na rôznorodé skúsenosti slovenských Nemcov počas SNP. Kým Karina píše o histórii obce Malinová/Zeche, kde miestni Nemci vytvorili partizánsku skupinu, ktorá sa aktívne zúčastnila SNP, Michal sa venuje neďalekej obci Sklené/Glaserhau, kde na jeseň roku 1944 došlo k najväčšiemu masakru civilného nemecky hovoriaceho obyvateľstva na Slovensku.

Editor čísla, Dominik Želinský, zdôrazňuje dôležitosť uznania mnohonárodnostného charakteru povstania, čo dokazuje aj práca našich výskumníkov. Toto vydanie časopisu Kapitál odporúčame na čítanie záujemcom o pešiu turistiku po Ceste hrdinov SNP alebo o iné dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých môžu nahliadnuť do histórie a kultúry tohto regiónu. Pre všetkých čitateľov je celé aktuálne číslo v slovenčine dostupné aj online.

Úvodná strana časopisu Kapitál, odfotila Karina Hoření počas terénneho výskumu na Slovensku

V posledný májový deň roku 2024 sme oslávili druhé výročie práce v projekte Spectral Recycling. Náš projekt zahŕňa archívny výskum v národných a miestnych archívoch, ako aj etnografický terénny výskum v troch vybraných regiónoch, a to v Pomoransku v Poľsku, Liberecku v Čechách a na Hornej Nitre na Slovensku. Za prvé dva roky nášho projektu sme úspešne zhromaždili takmer 200 rozhovorov. V nich sú zahrnuté rozhovory urobené metódou oral history, ale aj entografické rozhovory. Strávili sme množstvo hodín v archívoch, kde sme hľadali relevantné dokumenty, rozprávali sme sa s respondentmi, fotili sme veci, ktoré v jednotlivých regiónoch zanechalo nemecky hovoriace obyvateľstvo, a objavovali miesta, ktorým sa venujeme.

Výskum v rámci miestnej komunity

Počas nášho projektu spolupracujeme s miestnymi komunitami a zameriavame sa na minulosť a súčasnosť ich skúseností po presídlení. V tomto smere vynikajú dve kľúčové partnerstvá. V Goleniowe (Gollnow) v Poľsku sme sa zapojili do projektu „Goleniowske fotohistorie“. Po nájdení série fotografických negatívov zobrazujúcich miestnych osadníkov v povojnových desaťročiach sme pomohli rozbehnúť komunitnú iniciatívu. Náš tím pomáhal pri vytváraní metodologického rámca pre etnografické štúdie vrátane rozhovorov a niektorých z nich sa aj aktívne podieľal (rozhovor 1 a rozhovor 2). Taktiež spolupracujeme s Múzeom regiónu Wałcz. PI nášho projektu nielen viedla etnografické rozhovory, ale prispela aj k zostaveniu novej stálej expozície múzea, ktorá sa zameriava na artefakty, ktoré priniesli osadníci. Sme veľmi radi, že môžeme byť súčasťou týchto iniciatív, pretože pevne veríme, že etnografický výskum je neodmysliteľne spojený aj so spoločenským angažmá.

Médiálne výstupy

Náš tím udržiava významnú mediálnu prítomnosť a aktívne informuje o našom výskume. Zúčastňujeme sa rozhlasových vysielaní, podcastov a verejných prednášok, čím efektívne oslovujeme širšie publikum, t. j. mimo akademickej obce. Okrem toho PI projektu poskytla niekoľko rozhovorov pre rôzne médiá (odkazy nájdete tu). Tieto rozhovory nasledovali po jej oceneniach – Cene Poľského národného vedeckého centra v humanitných a spoločenských vedách za ukotvenie novej kategórie presídleneckých kultúr [viac informácií: krátke video s anglickými titulkami, podcast na Spotify (v poľštine) a krátky článok].

Verejné prednášky

Náš tím aktívne komunikuje so širším publikom aj mimo médií. Členovia tímu doteraz predniesli celkovo 8 verejných prednášok vo Varšave, Vroclavi, Halle a Prahe. Tieto podujatia sú určené nielen odbornému publiku, ale poskytujú príležitosť zoznámiť sa s témou aj jednotlivcom mimo odborov etnografie a histórie alebo akademickej obce. Účastníci sa môžu podeliť o príbehy týkajúce sa ich rodín a osobných skúseností v kontexte presídlenia. Záujem ukazuje, že téma je stále aktuálna, ale aj to, že tzv. hauntológia nám poskytuje jazyk, ktorý je v diskusiách o tejto téme v jednotlivých krajinách nový. Okrem toho sme 22. mája 2024 mali možnosť prezentovať náš projekt vo Vedeckom centre Poľskej akadémie vied vo Viedni s pozvanými komentátormi z Katedry histórie Viedenskej univerzity, profesorkami Claudiou Kraft a Kerstin von Lingen. Táto prezentácia nám pomohla vylepšiť niektoré aspekty našich metodických otázok. Taktiež sme zorganizovali prvý workshop plánovaný v rámci nášho projektu, ktorý sa konal rovnako vo Viedni (link) 23. mája 2024. Sme radi, že môžeme zdieľať náš výskum a učiť sa od iných výskumníkov – tešíme sa na ďalšie takéto príležitosti v budúcnosti.

Kde čítať o našich výsledkoch?

Ako to už na akademickej pôde býva, prvotné zistenia sme prezentovali ako konferenčné príspevky a články. Pozývame vás dozvedieť sa viac o téme, ktorú skúmame, dozvedieť sa viac o našich konferenčných prezentáciách a plagáte. Taktiež si môžete prečítať 5 článkov dostupných na našej webovej stránke. Môžete sa dozvedieť o redefinovaní nemeckého dedičstva, vrátane zanechaného nábytku a ovocných sadov, čo môže spôsobiť ignorovanie miestnych znalostí a ako sa v priebehu času vyvinula myšlienka „znovuzískania“ bývalých nemeckých krajín. Okrem toho sa s vami delíme o mnohé skúsenosti prostredníctvom blogových príspevkov v jazykoch skúmaných regiónov. K dnešnému dňu sme od marca 2023 zverejnili až 14 príspevkov. Môžete sa v nich dozvedieť o našich terénnych skúsenostiach, dojmoch a čiastkových štúdiách (niektoré príspevky nájdete tu, pripravili ich Karolina, Karina, Michal a Magdaléna). O našich aktivitách vás informujeme v sekcii “novinky”, kde sme zatiaľ pre vás pripravili okolo 100 príspevkov v poľštine a angličtine.

Okrem toho sme pripravili tzv. “pohľadnice” – koncept, ktorý je súčasťou nášho metodologického experimentu. Inšpirovali sme sa podobným prístupom v inom výskume a využili sme ho v spoločnej praxi zameranej na etnografické pohľadnice. Tieto pohľadnice nám uľahčili vytváranie, zdieľanie a porovnávanie materiálov na zdanlivo odlišných miestach skúmaných regiónov. Môžete si ich pozrieť aj vy a dozvedieť sa o ďalších aspektoch nášho projektu!

Pred nami sú ešte tri roky práce a my nezaháľame. O nových aktivitách, plánoch a úspechoch vás budeme priebežne informovať. Zoznam všetkých našich aktivít si môžete pozrieť tu. Nezabudnite nás sledovať na Facebooku, kde vás informujeme o tom, čo robíme, ale tiež zdieľame aj rôzne zaujímavé fakty a informácie o našej výskumnej práci, ľuďoch, s ktorými sa stretávame, a regiónoch, kde pracujeme.

Podcast CEU Review of Books sa prostredníctvom hĺbkových rozhovorov s výskumníkmi, tvorcami politík, novinármi a ďalšími zaoberá otázkami, ktoré majú vplyv na nás všetkých. Tentoraz s moderátorkou podcastu Andreou Talabér diskutovali o objektoch, ktoré tu zostali po vyhnaní a presídlení v pohraničných regiónoch Česka, Poľska a Slovenska, Karolina Ćwiek-Rogalska, Karina Hoření a Michal Korhel. Tieto materiálne pozostatky zahŕňajú rozmanitú škálu predmetov, od tých každodenných, ako sú misky a obrázky, až po väčšie stavby, ako napr. vily a sady, ktoré ostali v krajine. Skúmaním opustených objektov získavame pohľad na historické a kultúrne dopady nútenej migrácie obyvateľstva. Tieto predmety slúžia ako hmatateľné pripomienky životov, ktoré boli narušené a komunít, ktoré prišli o svoje korene, ale aj nových kultúr, ktoré vznikli ako výsledok stretnutí medzi nimi a novými obyvateľmi. Objasňujú tak zložitosť a trvalé následky významných historických udalostí v regióne.  

Odkaz na podcast (v angličtine) nájdete tu.

S radosťou vám oznamujeme, že v časopise Environment & History vyšiel nový článok Michala Korhela.

Zosuv pôdy v Handlovej, meste, ktorému pred druhou svetovou vojnou dominovali Nemci, spôsobil v rokoch 1960 a 1961 značné škody, presťahovanie takmer 1000 ľudí a poškodenie kritickej infraštruktúry. Táto udalosť, ktorá sa odohrala viac ako 15 rokov po vojne, natoľuje otázky o súvislosti medzi prírodnou katastrofou a núteným vysídlením obyvateľov počas vojny a po jej konci. Na základe predchádzajúcich výskumov a rozhovorov s miestnymi obyvateľmi sa Michal Korhel v svojom článku pokúša zobraziť tieto súvislosti ako aj ich dôsledky. Jeho zistenia majú za cieľ objasniť komplexný vzťah medzi historickými udalosťami a ich dlhodobými účinkami na miestne komunity.

Spomínaný článok nájdete na našej stránke a na stránke časopisu Environment & History.

Od 9. do 10. apríla sa v priestoroch Leibniz-Institut für Geschichte und Kultur des östlichen Europa (GWZO) v Lipsku (Nemecko) konala konferencia pod názvom „Übersehen, vergessen, stillgestellt? Zur Latenz kulturellen Erbes“. Jej cieľom bolo predovšetkým diskutovať o rôznych prípadoch „tichého“, skrytého a prehliadaného kultúrneho dedičstva a jeho stavu medzi prítomnosťou a neprítomnosťou. Okrem toho sa účastníci konferencie mali zamyslieť nad konceptom latentnosti v kontexte kultúrneho dedičstva na teoretickej úrovni.

Náš vedecký pracovník Michal Korhel sa na konferencii zúčastnil s prezentáciou „Wiederbelebung deutscher Geister in Handlová? Der Umgang mit dem Erbe der Karpatendeutschen in der Slowakei“ (Oživovanie nemeckých duchov v Handlovej? Ako sa Slovensko vyrovnáva s dedičstvom karpatských Nemcov). Michal vo svojom príspevku predstavil nemecké kultúrne dedičstvo, presnejšie jeho pozostatky v Handlovej ako duchov, ktoré strašia obyvateľov mesta. Pri prezentovaní rôznych príkladov, ktoré pri svojej práci v teréne identifikoval, sa Michal zameral na otázku, ako dnes miestni obyvatelia vnímajú týchto duchov. Aj keď musel skonštatovať, že pozostatky nemeckého dedičstva v Handlovej a na Slovensku sú vo veľkej miere ignorované, zdôraznil existenciu niekoľkých občianskych iniciatív, ktorých cieľom je žiť s nemeckými duchmi „spravodlivo“. To znamená, že sa snažia reinterpretovať a transformovať nemecké dedičstvo v súčasnom kontexte. V nasledujúcej diskusii divákov zaujali príklady „exorcizmu“ a téma duchov z pohľadu vyhnaných Nemcov. Okrem toho sa diskusia zaoberala otázkou morálky a pragmatizmu v súvislosti s recykláciou nemeckých duchov (najmä nemeckých náhrobkov a cintorínov).